História


Kartuziánsky Rád
1084     Svätý Bruno so šiestimi spoločníkmi založil prvý kláštor Chartreuse /Veľkú Kartúzu/ pri Grenobli (Francúzsko).

1090     Pápež Urban II volá sv. Bruna do Ríma ako osobného poradcu. O niekoľko mesiacov neskôr je Brunovi dovolené, aby sa opäť utiahol do samoty, a ustanoví druhý kláštor v Kalábrii (Taliansko).

1101     Smrť sv. Bruna.

1122-1127         Gvigo, piaty prior kláštora v Chartreuse, opíše zvyklosti (Consuetudines) spoločenstva, ktoré sa stanú zákonník kláštorov, ktoré chcú obiať spôsob života Brunovej rodiny.

1132     Prvý kláštor zrúcala snehova lavína. Gvigo ho obnoví na dnešnom mieste.

1141     Prvýkrát sa zíde generálna kapitula, ktorá má odvtedy najvyššiu moc v kartuziánskom Ráde.
 

Kartuzia Pleterje
1403     Ceľský grof Herman II založil Kartúzu Pleterje.

1406     Stavba kartúzy bolo skončená.

1471     Pri tureckom nápade bola kartúza zničená. Obnovená kartúza vyzerala ako opevnenie.

1593     Kvôli materiálnemu a duchovnému úpadku kartúzy, arcivojvoda Ferdinand II zoberie Pleterje Kartuziánom a dá ho Lubľanským Jezuitom.

1772     Po zrušení Jezuitského Rádu sa stane Pleterje štátnym majetkom.

1839     Pleterje sa stane súkromným majetkom.

1899     Kartuziánsky rád odkúpi naspäť Pleterje. Začne sa stavba novej kartúzy.

1904     Skončila sa obnova novej kartúzy. 3. novebra bola posviacka pleterského kostola, ktorý je zasvätený Panne Márii pod názvom „Trón najsvätejšej Trojice“.

1943     Pri partizánskom útoku zhorelo 17 celíc.