Vstup a noviciát

Ak Boh volá…
Boh povoláva veľmi rozličnými spôsobmi. Spoľahlivým znamením je, ak ten kto v srdci cíti božie volanie, sa so všetkým odovzdá jedine Jemu. Ide o volanie, nie o príkaz! Pre manželstvo sa musia rozhodnúť obaja, tak je tiež pre rehoľné povolanie potrebná slobodná a veľkodušná odpoveď povolaného.

Kam Boh volá?
Veľa ľudí sa rozhodne, že nasledujú božie volanie, ktoré ich volá do intímneho spoločenstva s Ním. To ešte neznamená že ich Boh volá práve do kartúzy. Pre kartuziánske povolanie je potrebné, že niekto cíti tiež túžbu po jedinečnej modlitbe a tichu zasvätenom živote alebo jasné aj keď veľakrát nepochopiteľné volanie priamo do kartuziánského rádu.

Rozhodnutie
Je potrebné veľa odvahy pre vstup do kláštora, ktorý je bez predchádzajúcej istoty, okrem tej istoty, ktorú mu dáva viera. Ježiš dopúšťa túto neistotu, lebo túži, aby sme sa rozhodli jedine kvôli Nemu bez vypočítavosti. Jedno je však isté: kto z lásky k Bohu spravil tento krok, nikdy ho neoľutoval.

Spôsobnosť
Kandidát musí byť veriaci katolík, s usporiadaným na katolíka zodpovedajúcim životom, a ktomu prislúchajúcimi sviatosťami. Ďalej musí byť telesne a duševne zdravý, spôsobilý pre samotársky ako aj spoločenský život, a pripravený spĺňať všetky povinnosti ktoré sú spojené s jeho stavom a ktoré mu uložia predstavení. Medzi schopnosťami, ktorými by mal byť kandidát pre samotársky život nadaný, je dôležitý zdravý a vyrovnaný úsudok. Len výnimočne prijímame kandidátov mladších pod 20 a starších nad 45 rokov. Okrem toho je pre mnícha v klaustre potrebné, aby mal dostatočné vzdelanie potrebné ku kňazstvu; dobrý sluch pre spievanie; a aby pred príchodom do noviciátu nadobudol postačujúce ovládanie latinského jazyka. Ale najdôležitejšou podmiekou je: Boha milovať viacej ako seba samého.

Prijatie
Kto chce bližšie spoznať náš život, má možnosť prísť na niekoľko týždňou do kláštora a hlbšie spoznať život bratov alebo kňazov pod vedením novicmajstra. Ak sa rozhodne, že chce vstúpiť, o jeho prijatí rozhoduje prior a novicmajster. Niekoľko dní po vstupe dostane čierny postulantský plášť a čiapku, ktoré nosí pri spoločnej liturgii. Postulát trvá 3 mesiace a nie viacej ako jeden rok. Ak kandidát pri svojom predsavzatí vytrval, prosí na kapitule aby ho prijali „na skúšku v mníšskom oblečení ako pokorného služobníka všetkých“. Vtedy zbor tajne hlasuje o jeho prijatí, avšak jeho konečné rozhodnutie je v priorovej moci. Prosba a hlasovanie sú pri každom nasledujúcom stupni mníšskeho života.

Noviciát
V čase noviciátu, ktorý trvá dva roky, nosí novic biely habit s kratšou kukulou a pri spoločnej liturgii na to ešte čierny plášť. Hoci je vlastníkom nad svojim imaním do večných sľubou, nemá však pri sebe v celici nič svoje, aby takto mohol nasledovať chudobného Krista. Bratia sa musia ku koncu prvého roku noviciáta rozhodnúť pre život konverza alebo donáta. Pátri-novici začínajú v druhom roku teologické štúdium, ktoré prebieha vo vnútry kláštora a je prispôsobené kartuziánskemu životu.

Sľuby
Po ukončení noviciátu skladá mních na tri roky sľuby: stálosti, poslušnosti a zmenu mravou. Mnísi v klaustre ostávajú po sľuboch naďalej pod vedením novicmajstra, bratia až do večných sľubov. Po troch rokoch mních zopakuje sľuby na nasledujúce dva roky, potom je – ak sa ukáže – pripustený k večným sľubom, ktoré ho viažu až do smrti. Pravidlá hovoria, že predtým ako sa niekto zaviaže sľubmi „nech si dôkladne premyslí či sa chce skutočne navždy darovať Bohu“ (30,1). Neodvolatelná všeobecná povinnosť sa uskutočňuje až po siedmich rokoch. Počas trvania dvojročného noviciáta môže mních kedykoľvek slobodne odísť, avšak už pri vstupe platia Ježišové slová: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo“. Kto vstupuje s úmyslom, iba zakúsiť, práve tú podstatu kartuzie nezakúsi, lebo ona je v bezvýhradnej odovzdanosti seba samého Bohu.