Kňazi

Dve rozličné cesty
„Hlavnou snahou a náukou našeho povolania je: v tichosti a samote hľadať Boha“ (Pravidlá 4,1). K tejto jedinej podstate kartuziánskeho života smerujú kartuziáni v dvoch formách: ako mnísi z klaustra (pátri-kňazi), alebo ako mnísi-laici (bratia).

Samota kňazov
Mnísi v klaustre – všetci sú alebo budú kňazmi – žijú vo svojich celiciach pozdĺž krížnej chodby, z ktorej vychádzajú len v určených hodinách na spoločnú liturgiu alebo len zriedkavo k spoločnej rekreácii. Vernosť k celici je rozhodujúceho významu v kartuziánskom živote. „Je to sväté miesto, kde sa služobník často zhovára so svojim Pánom, kde sa spája veriaca duša s Božím Slovom, kde nevesta robí Ženíchovi spoločnosť, kde sa zjednocuje nebeské s pozemským a božské s ľudským“ (Pravidlá 4,1).

Celica
Jeho celica je jednoposchodový „domček“ s priľahlou záhradkou. Na prízemí je pracovňa s príslušným pracovným náradím, lebo kňazi vykonávajú aj ručné práce v celici. Na prvom poschodí je predizba s menom „Ave Maria“, malá kúpeľňa a spálňa (cubiculum), kde mních prežíva väčšinu svojho času: tu sa modlí, študuje, je a spí.

Strava a pôst
Mních dostáva jedlo cez malý drevený otvor, ktorý je pri vchode, dvakrát denne; v zimnom čase len jedenkrát – večer požíva chlieb a nápoj. Jedlo je vopred a dobre pripravené v postačujúcom množstve. Mnísi nikdy nejedia mäso, okrem rybieho. Jedenkrát týždenne – obyčajne v piatok – majú „abstinenciu“, kedy prežíva deň len s chlebom a s vodou. V adventnom a pôstnom čase sa vylučuje z jedál mlieko a mliečne výrobky. Tieto pôsty síce vyžadujú nemalé zrieknutie sa, avšak vôbec nie sú zdraviu škodlivé. Presne naopak: kartuziáni sa dožívajú vysokej staroby. Novici si na pôst privykajú postupne pod vedením magistra novicov.

Rozdelelnie času
Duchovných vecí, i rozdelenie pracovného a štúdijného času sa pridržiavajú novici a mladí profesi podľa predpisu, ktorý im píše ich magister; neskoršie si kňazi – v rámci liturgických hodín – slobodne rozdeľujú svoj čas. Ohľadom denného poriadoku pozri Denný poriadok.