Liturgia

Spoločná liturgia
V pracovných dňoch sa v kostole schádzame trikrát denne: v noci k matutínu a k ranným chválam, ktoré spolu trvajú 2-3 hodiny (konverzi sú povinní len k matutínu; donáti nie sú povinní prísť na nočné ofícium); ráno ku spoločnej svätej omši a popoludní k vešperám, ktoré nie su pre bratov povinné. Spoločná liturgia je v latinčine a vždy spievaná, bez hudobného doprovodu. Naše gregoriánske spievanie je oddávna trvalé zloženie rádoveho dedičstva; lebo vieme, ako dobre pôsobí na duchovnú uzobranosť.

Liturgia v samote a osobná modlitba
Spoločná modlitba pokračuje modlitbou v samote, s ktorou darujeme Bohu ďakovný najosobnejší dar, ktorý presahuje každé slovo. Keď sa mních snaží byť neustále spojený s Bohom, uskutočňuje v sebe to, čo naznačuje úplnú bohoslužbu, a s tým sa jeho život premieňa v jednu samu bohoslužbu. Malé denné hodiny (primu, terciu, sextu, nonu a kompletórium) sa modlíme sami v celici alebo pri práci. Keď zazvoní zvon k modlitbe, všetci mnísi sa združia v jednom dome modlitby a k jednej chvále Pánovi.

Mariánska bohoslužba, bohoslužba za zosnulých a tichá omša
Naši otcovia nám popri ofíciu zanechali aj Mariánsku bohoslužbu; jej modlitebné hodiny sa obyčajne modlia pred dennými bohoslužobnými hodinami. Jedenkrát týždenne sa modlí aj ofícium za zosnulých. Pátri-kňazi, majú každý deň pred alebo po konventnej svätej omši sami tichú svätú omšu v kaplnke. Vtedy sa ku Kristovej obete pridružuje osobný dar skrytého života na púšti, na slávu Boha Otca.